Zdieľajte článok:

Pestovateľ Majo Molnár radí: Ovocné stromy si kupujte podľa času zrenia, nie podľa mena

Obsah článku:

Pestovanie ovocných stromov od ich výberu, cez sadenie, strihanie, zber plodov či ochranu pred škodcami, si vyžaduje od záhradkárov pozornosť aj dostatok vedomostí. My vám prinášame v exkluzívnom rozhovore so skúseným pestovateľom Majom Molnárom komplexné informácie o výbere vhodných ovocných stromov do vašej záhrady a ich sadení.

Prečítajte si skúsenosti dlhoročného pestovateľa Maja Molnára, ktorý má vo svojej vlastnej záhradke viac ako 1000 druhov a odrôd úžitkových aj okrasných rastlín.

Je známy najmä zo záhradkárskych skupín, kde si po jeho rady chodia stovky ľudí. Vyhľadáva neopozerané spôsoby pestovania, experimentuje a prináša nové poznatky do sveta záhradkárov každý deň.

dozreté plody jablone

Ktoré druhy ovocných stromov je najlepšie sadiť v októbri?

Záhradkársky klub FEREX

V októbri sa môžu sadiť úplne všetky voľnokorenné a väčšina kvetináčovaných bežných ovocných stromov a krov, okrem exotických ako sú napríklad hurmikaki, ktoré potrebujú viac času na zakorenenie. Všetky ostatné dokážu zakoreniť, ale hurmikaki nevedia do jari vytvoriť dostatočnú koreňovú sústavu a stáva sa, že vyschnú.

Oba druhy, (kvetináčované i voľnokorenné) majú svoje výhody aj nevýhody. Voľnokoreň má výhodu v tom, že keď ho zasadíš a zahrnieš ho zeminou, automaticky si začne brať vlhkosť zo zeme. Nevýhodou je, že sa už počas roka voľnokorenné stromy sadiť nedajú – iba na jeseň. Je nutné im vždy skrátiť budúce kosterné haluze primerane ku veľkosti a kvalite koreňov.

Sadiť sa po zvyšok roka nemôžu kvôli tomu, že listami by sa vyparovalo veľa vody a stromy by tak uschli. Preto je na jeseň, keď zhodia listy, ich výsadba ideálna.  

Počas jari už nie je dobré sadiť voľnokorenné stromy hoci ich majú niektoré záhradkárstva ešte stále v ponuke aj v tomto období.

Voľnokorenný strom má holé korene - nie sú zasadené v kvetináči.

voľnokorenné stromy

Zdroj: flickr.com/EliSagor

Ak ste kúpili ovocné stromčeky v kvetináči, pred zasadením je dobré narušiť im korene. V návodoch na sadenie často ukazujú ako narušiť korene po bokoch, no ja preferujem ich jemné, ale dôkladné rozstrapatenie zo spodnej časti.

Rozstrapkané korene sa potom ľahšie stávajú súčasťou zemi. Pokiaľ by ste nechali korene neporušené, strom by ste zasadili na jeseň do zeme a nepolievali by ste ho, preschla by zem pôvodného obsahu kvetináča. Zmenšila by svoj objem, strom by stratil spojenie s okolitou vlhkosťou a tak by vyschol. Preto aj cez suchú zimu treba stromčeky z času na čas polievať.

Kvetináčový (kontajnerový) strom je taký, ktorý je zasadený v črepníku.

kvetináčované stromy

Zdroj: osobná fotogaléria Maja Molnára

Ako si vybrať vhodné ovocné stromy do záhrady? Na aké faktory by sa malo prihliadať pri kúpe?

Záleží od toho, čo by sme v záhrade chceli mať. Pri mladom stromčeku pozeráme, aby mal čo najhrubšie haluze vo výške v akej chceme založiť budúcu korunu. Napríklad broskyňa zvykne mať veľmi veľa tenkých halúzok, ktoré sú ti k ničomu lebo ich aj tak ostriháš.

Letné rezanie spomaľuje rast stromov a jarné či predjarné rezanie naopak rast zrýchľuje.

Pokiaľ vidíte v obchode rozličné stromčeky a neviete sa rozhodnúť, ktoré si kúpiť, či rozkonárené alebo iba rovné bez konárov, záleží kedy chcete, aby vám zarodili.

Jednoročný špiciak je iba rovný stromček bez halúzok, dvoj a trojročné stromy sú už rozkonárené. Špiciak stačí zrezať vo výške, v ktorej chcete mať korunu a týmto zrezaním sa rozkonári. Rodiť však bude neskoršie ako dvoj, či trojročné stromy.

U voľnokorenných stromov treba zasa pozerať na korene. Ideálne je, aby mali nielen hlavné (hrubé) korene ale aj koreňové vlásky. Hlavný koreň udržuje stabilitu stromu v budúcnosti a vedľajšie korene zasa absorbujú výživu zo zeme. Nevadí ak sú aj korene jemne doničené, to sa väčšinou v  ovocných škôlkach, ktoré takéto stromy predávajú stáva, keďže ich zo zeme vyorávajú.

Pri črepníkových si treba všímať, keď ich vytiahnete z kvetináča, aby neboli vyčnievajúce korene po bokoch zosušené a čierne, čo značí, že sú „mŕtve“. Ideálne je keď majú čo najviac koreňov žltej a bielej farby, čo nám napovedá, že sú mladé a zdravé. Najlepšie je, keď sú korene prerastené tak, aby ste ich videli. 

 Prerastené zdravé korene figy

zdravé kvetináčované korene figy

Zdroj: osobná fotogaléria Maja Molnára

Poznáme však aj výnimky ako napríklad exotický ovocný strom hurmikaki, ktorý má korene čierne, čoho sa často veľa ľudí zľakne, hoci také majú byť.

Vyberáš si ovocné stromy aj podľa podpníkov?

K vegetatívnym podpníkom moc neinklinujem. Keď chcem nejaký strom, tak si to štepím všetko do semenáčov (generatívne podpníky). Hoci neskoršie zarodia sú silnejšie, odolnejšie a dlhoveké. Zároveň dosahujú väčšiu výšku aj šírku.

Semenáče majú tú vlastnosť že prekorenia hlboko, a preto nepotrebujú zalievať tak ako vegetatívne podpníky, ktoré majú spravidla slabšiu koreňovú sústavu.

 Marhuľa zaštepená na slivkovom podpníku

marhuľa zaštepená na slivkovom podpníku

Zdroj: osobná fotogaléria Maja Molnára

Semenáč je generatívny podpník, ktorý sa vyznačuje najmä hlbokou a bohatou koreňovou sústavou, vysokou úrodnosťou a zníženými požiadavkami na starostlivosť.

Dá sa potom nejako ovplyvniť rýchlosť rastu a veľkosť stromu štepeného do semenáča?

Letné rezanie spomaľuje rast stromov a jarné či predjarné rezanie naopak rast zrýchľuje. Treba však brať ohľad aj na špecifické vlastnosti štepeného druhu.

Pokiaľ si kupujem jabloň, tak tam až toľko nezaváži, či je o meter vyššia alebo nižšia avšak pri takej čerešni je to už vec, na ktorú si treba dávať pozor.

Keď mám menšiu záhradu a nechcem mať 10 metrový strom, zaštepím ho do vegetatívneho podpníka, ktorý je slabší ako semenáč. Na druhej strane, ak chcem mať bohatú úrodu a dlhoveký strom, zaštepím ho do semenáča.

Existujú však presné tabuľky s údajmi o podpníkoch a ich výške.

 Stĺpovitá jabloň

stĺpovitá jabloň

Zdroj: osobná fotogaléria Maja Molnára

 Moruša štepená vo výške koruny

moruša štepená vo výške koruny

Zdroj: osobná fotogaléria Maja Molnára

Aké ovocné stromy by si odporučil pestovať začiatočníkom?

Ja mám kopu odrôd aj z jedného druhu kvôli jednej veci. Na jednom strome mi dozrejú plody, oberiem ich a dozreje mi ďalší. Toto by som odporučil každému: kúpte si napríklad najskoršiu broskyňu, potom nejaké skoré jabĺčka, skoré hrušky ( jačmienky), neskorú slivku či ringlotu, neskoré zimné hrušky a jabĺčka a tak ďalej. Vždy pozerajte na to, v akom období stromčeky dozrievajú.

Keď bude plodiť každý inokedy, budete mať úrodu počas celého roka.

Pokiaľ vám zarodia všetky naraz, budete mať veľa rôznorodej úrody, ktorú nebudete stíhať skonzumovať či spracovať.

Čiže moja rada je, vyberajte si podľa dozrievania plodov. A pokojne testujte, skúšajte aj menej známe odrody.

Ja mam nasadené napríklad zemolez, jahody, skoré hrušky, neskoré hrušky, skorú čerešňu do nej naštepím neskorú čerešňu, jednu skorú a jednu neskorú slivku a broskyňu, potom ešte hurmikakifigy, a tak mám vlastne celý rok vykrytý.

rozkvitnutý strom jablone

Zdroj: freepik.com

Od začiatku apríla kedy dozrieva zemolez až do decembra, kedy dozrievajú posledné hurmikaki mám rozličnú, vždy čerstvú úrodu. Samozrejme pri väčšej záhrade sa nemusíte obmedzovať a môžete si kúpiť ešte rôzne iné ovocie stromové, kríkové alebo vinič. Tiež však treba prihliadať na to, aby to boli odrody zrejúce postupne.

Mnoho ľudí si kupuje stromy podľa krásy názvu alebo obrázka na etikete. Počujú čačanská lepotica (druh slivky) lebo sa to pekne pamätá, idú do záhradkárstva a kúpia si ju. Potom si kúpia ešte nejaké iné odrody s pekným názvom, vysadia si ich na pozemok a po niekoľkoročnom čakaní zistia, že im všetky stromy dozrievajú v ten istý čas. Navyše, konzumujú ovocie s pomerne fádnou chuťou len preto, že malo ľubozvučný názov.

Preto odporúčam najskôr ochutnať u niekoho danú odrodu, porovnať s viacero inými a pri kúpe sa rozhodnúť aj podľa chuti.

 Musia sa stromy pred zasadením do zeme nejako pripraviť?

Pokiaľ si kupujete stromček z obchodu (mohol tam stáť pokojne aj  viac týždňov) je nutné korene na noc namočiť do vody.

Pokiaľ vyzerá stromček príliš „scvrklo“ no drevo je stále pružné a zelené, je dobré ho dať na noc do vane celý a on znova naberie silu, „nabobtná“ a môžete ho zasadiť. Také stromky však odporúčam kupovať len v krajnej núdzi.

Ako si ovocný strom zasadiť, aby sa ujal?

Postup sadenia je veľmi jednoduchý. Vykopeš väčšiu jamu cca 50 x 50 x 50 cm. Vrchnú časť vykopanej zeminy dáš na jednu stranu a spodnejšiu časť zeminy na druhú stranu podľa farby – tmavá zemina je kvalitná, hnedá/ílovitá je nekvalitná.

Z kvalitnejšej zeminy dáš trošku naspodok jamy, usadíš na ňu stromček, keď je kvetináčovaný, tak zospodu jemne rozstrapkáš korene. Neradím ich rozrezávať zboku lebo sa môže stať, že prerušíme doposiaľ vyživujúce korene a celá rastlina bude oslabená.

Pridá sa kvalitný záhradný substrát alebo domáci kompost, zahrnie sa a utlačí. Nutné je dôkladne strom zaliať. Ak je zem suchá, zalievam ju už počas zahŕňania.

sadenie ovocného stromu

Zdroj: flickr.com

Miesto štepu musí byť nad úrovňou zeme aj keď sú isté výnimky ako napríklad hurmikaki.

Miesto štepu musí byť nad zemou z toho dôvodu, aby nevyhnala korene ušľachtilá časť. Stromček by stratil vlastnosti dané podpníkom.

Pokiaľ máme však hurmikaki, ktorý vymŕza pri -20°C, je nutné ho zahrnúť zemou, aby nevymrzol štep a v prípade odumretia nadzemnej časti opäť vyhnal strom z ušľachtilej odrody. Je to však ojedinelý prípad a treba sa radšej držať pravidla, že miesto štepu musí byť pod zemou.

Na čo dbať pri sadení ovocných stromov?

Všetky ovocné stromy by mali mať dostatok priameho slnečného svetla. Pokiaľ ho nemajú, plody nikdy nebudú pekne dozreté, vyfarbené, a sladké tak, ako by to bolo v prípade, že by na ne svietilo stále slnko. 

Čo sa týka teplotných podmienok u našich klasických stromov, náchylnejšie sú marhuľa a broskyňa. Tie si vyžadujú miesto v závetrí, keďže sú háklivé na mrazy v kvete.

Aké hnojivo používaš pri sadení ovocných stromov?

Ja osobne nepoužívam takmer žiadne hnojivo. Mám však množstvo kompostu. Tento kompost zvyknem používať pri sadení a neskoršie, ale len ojedinele umelé hnojivo.

Dáva sa ovocným stromom aj maštaľný hnoj, tam však treba dávať veľký pozor na to, aby sa nedal pri výsadbe čerstvý priamo ku koreňom. Takto aplikovaný hnoj môže korene spáliť.

Ak chcete dávať nejaké biologické hnojivo priamo ku koreňom, môžete vyskúšať mykorhízne huby, ja osobne ich však  používam minimálne.

Ak už chcem niečo hnojiť, tak väčšinou ešte používam univerzálne hnojivo Cererit alebo NPK a kvetináčovaným rastlinám dávam citrusové hnojivo, ktoré nalejem cez kvapôčkovú závlahu, ktorá ho pekne rozdelí do črepníkov.

Zhrnutie

V októbri môžete sadiť všetky voľnokorenné ovocné stromy a väčšinu bežných kvetináčovaných stromov.

Kvetináčovaným stromom treba pred zasadením rozstrapkať zospodu korene (neprerezávať ich zboku).

Pri kúpe mladého stromčeku treba pozerať na to, aby mal čo najhrubšie haluze vo výške, v akej chceme založiť korunu.

Keď kupujete voľnokorenný strom, treba pozerať na korene a vybrať si taký, ktorý má nielen hlavné, ale aj menšie koreňové vlásky, ktoré čerpajú zo zeme vodu a živiny.

Z generatívnych podpníkov (semenáčov) rastú silné, dlhoveké, odolné, vysoké stromy s bohatou koreňovou sústavou.

Z vegetatívnych podpníkov rastú menšie stromy, ktoré však skôr zarodia.

Kupujte ovocné stromy podľa času zrenia, nie podľa mena a obrázku. Vďaka tomu budete mať úrodu rozloženú na celý rok.

Ak si kupujete stromček z obchodu (mohol tam pokojne stáť aj viac týždňov) je nutné korene na noc namočiť do vody.

Miesto štepu pri sadení musí zostať vždy nad zemou (výnimkou sú hurmikaki).

Všetky ovocné stromy potrebujú mať na rast dostatok slnečného svetla.

Marhuľe a broskyne sú háklivé na mrazy v kvete, je nutné ich preto umiestniť do závetria.

Ak dávate stromčekom hnojivo ako je maštaľný hnoj, nedávajte ho priamo ku koreňom, aby ich nespálil.

záhradkársky klub FEREX


Autor článku:
Bianka Verešová
Bianka Verešová

Bianka je človek marketingový. Okrem pestovania sociálnych sietí vo voľnom čase pestuje snáď všetky druhy izbových rastlín a byliniek.

Publikované: 19.10.2021
Zdieľajte:
Mohlo by vás tiež zaujímať
Pestovateľ Majo Molnár radí: Čerstvo vysadené ovocné stromy polievajte celú zimu

Pestovateľ Majo Molnár radí: Čerstvo vysadené ovocné stromy polievajte celú zimu

Starostlivosť o ovocný strom nekončí pri výsadbe. Otázkou je, čo s ním, keď už ho mám zasadený v zemi. Mal by som ho polievať počas zimy?... Čítať ďalej 

Veľký rozhovor s vinárom: Aký proces sa ukrýva za výrobou domáceho bieleho vína?

Veľký rozhovor s vinárom: Aký proces sa ukrýva za výrobou domáceho bieleho vína?

Vinohradníctvo je alchýmia. Dopestovať pekné, zdravé hrozno a spracovať z neho prvotriedne víno znamená venovať vinohradu veľmi veľa času a... Čítať ďalej 

30 rokov
pre vás
Vernostný
systém
Platby
na faktúru
Rýchle
dodanie tovaru
Nákup
na splátky
Garancia
vrátenia peňazí