- 9 základných a užitočných rád pre pestovanie chutných rajčiakov
- Výsadba paradajok – zo semien a z priesad
- Príprava pôdy na vysádzanie paradajok
- Ako sadiť rajčiaky
- Ako správne zasadiť rajčiaky
- Polievanie a starostlivosť o paradajky
- Pestovanie paradajok – choroby a škodcovia paradajok
- Najchutnejšie odrody paradajok
Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť. Pokiaľ si chcete vychutnať pravú chuť paradajok a bez zbytočnej chémie, vypestujte si ich sami podľa týchto užitočných rád a tipov na ich pestovanie.
9 základných a užitočných rád pre pestovanie chutných rajčiakov
1. Vysádzajte silné a zdravé rastliny.
2. Vyberte vhodné stanovište s dostatkom slnka a dobrým prúdením vzduchu.
3. Saďte do dobre pripravenej, prehnojenej pôdy, s dostatkom potrebných živín.
4. Neprehusťujte porast.
5. Kontrolujte zálievku. Pamätajte - výdatne, ale menej často.
6. Nečakajte, kedy vaše paradajky dostanú jednu z chorôb, alebo ju napadnú škodcovia.
7. Aplikujte v priebehu rastu hnojivá na list, proti chorobám a žravým škodcom.
8. Zvoľte vhodnú kombináciu rastlín pri vysádzaní, pre odpudzovanie škodcov a podporu rastlín.
9. Používajte lepové doštičky na signalizáciu škodcov.
Výsadba paradajok – zo semien a z priesad
Paradajky najčastejšie sadíme z predpestovaných priesad.
Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Semená paradajok bežne zakúpite v záhradkárskych potrebách, ale tiež môžete použiť semená plodov z predchádzajúcej úrody, ktoré si odložíte.
Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca.
Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Tu však treba počítať s obmedzenou ponukou odrôd, avšak priesady môžu byť silnejšie a mohutnejšie ako tie z vlastnej produkcie.
Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C. Tým podporíte tvorbu koreňového systému a zabránite kvitnutiu.
Príprava pôdy na vysádzanie paradajok
Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Pôda by mala byť neutrálna až mierne kyslá (pH 5,5 – 7,5).
Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 – 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Ak ich na danom mieste žiadne choroby nepostihli, môžete ich tam pestovať opäť (najdlhšie 2 – 3 roky po sebe).
Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Tiež pozor na nadbytok dusíka, hlavne pri hnojení maštaľným hnojom.
Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady. Ak ešte nemáte založený kompost, prečítajte si návod, ako na to.
Ako sadiť rajčiaky
Pestovanie paradajok v záhrade
Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Do skleníkov a fóliovníkov môžeme paradajky vysadiť aj skôr.
Ak si nie ste istý, ako pestovať rastliny v skleníku, prečítajte si kompletný návod, ako na to.
Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba. Ideálny spon rastlín je 80 x 40 cm a u kríčkových až 100 x 50 cm.
Pestovanie paradajok na balkóne a na terase
Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. Vhodné sú na to väčšie kvetináče, no paradajky môžete vysadiť tiež do vedra, rôznych vaničiek, pevných vriec či igelitových tašiek.
V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 – 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Prikryte ju kúskom netkanej textílie, aby ju pôdny substrát neupchal.
Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp. terasa orientovaná na juh, vtedy budú mať paradajky na balkóne dostatok slnečného svetla po celý deň.
Oporné kolíky k paradajkám
Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. tyč je potrebné zatĺcť aspoň 30-40 cm do zeme.
Ako správne zasadiť rajčiaky
Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Rastlinu zľahka ohneme, až skoro do 90 stupňov a necháme jej hornú časť, oprieť sa o stenu jamky.
Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Zalievame ku koreňu, aby sme zbytočne nenamočili listy.
Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia. Prospešné je používať mykorhízne huby pre zväčšenie koreňového systému, a tým lepšiemu príjmu živín a vlahy z pôdy.
Polievanie a starostlivosť o paradajky
Polievanie rajčín
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Platí zásada - výdatne, no radšej menej často.
Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. Počas dozrievania zalievame opatrne, a to vždy až po zbere plodov, aby nedochádzalo k ich praskaniu.
V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom. Nikdy nezalievame paradajky priamo na listy, pretože by sme ich mohli zbytočne vystaviť chorobám.
Najlepšie je polievať paradajky odstátou vodou, ktorá nie je príliš studená.
Ideálny čas na polievanie je teda skoro ráno a večer, kedy slnko až tak nepáli a teplotné rozdiely medzi pôdou a vodou nie sú príliš vysoké.
Vylamovanie bočných výhonkov na rajčinách
Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Z týchto zálistkov sa neskôr môžu tvoriť plody, ktoré pomaly dozrievajú, rastlina pre ne nemá dostatok výživy, čím ju zbytočne vyčerpávajú.
Na kríčkových paradajkách zálistky vylamovať nemusíte. Zálistky by sme mali vyštikovať alebo vylamovať každých 7 až 10 dní.
Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. poschodím a to vylomením špičky rastliny.
Vyštikanie listov na spodku paradajok počas zretia plodov
Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Takto zabezpečíme cirkuláciu vzduchu a minimalizovanie plesní na rastlinách.
Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní. Proti plesniam a chorobám sa bránime preventívne, a to použitím vhodných listových postrekov už počas rastu.
Pestovanie paradajok – choroby a škodcovia paradajok
Najčastejších 6 ochorení postihujúcich paradajky sú:
1. Pleseň zemiaková – nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou – opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou. Niektoré odrody paradajok sú odolné voči plesni.
2. Bakteriálna bodkovitosť – bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 – 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky. Napadnuté rastliny by ste mali z porastu odstrániť a zlikvidovať, aby sa ochorenie nešírilo.
3. Septóriová škvrnitosť paradajok – napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 – 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok. Ako prevenciu môžete použiť postreky proti fytoftóre.
4. Kladospóriová škvrnitosť – listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody. Ako chemickú ochranu môžete použiť prípravky účinné proti fytoftóre a alternáriovej škvrnitosti.
5. Hniloba špičiek plodov – choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom – tieto látky brzdia príjmu vápnika. Prevenciou je pravidelné zavlažovanie paradajok v období sucha či hnojenie tekutými hnojivami s vyšším obsahom vápnika.
6. Slnečný úpal – dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov. Prevenciou je postupné privykanie sadeníc na slnečné žiarenie a odstraňovanie zálistkov pri slabšom slnečnom žiarení.
Najčastejší škodcovia, ktorí napádajú paradajky sú:
- Strapka západná – drobný a štíhly, asi 1 – 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu. Účinné látky by ste však mali striedať, pretože strapka si na ne rýchlo vytvára rezistenciu.
- Pásavka zemiaková – určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu – napr. Match a Nomolt. Odpudíte ich aj vysadením mäty, šalvie, rasce, chrenu, hluchavky či nechtíka v blízkosti paradajok.
- Molica skleníková – známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 – 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov. Na odchyt dospelých molíc môžete použiť aj žlté lepové doštičky.
- Vošky – sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková. Vošky odpudíte aj tým, že v blízkosti rajčín vysadíte kvet s názvom aksamietnica.
Najchutnejšie odrody paradajok
- Vysoké odrody – sú veľmi skoré a majú čerešňové plody. Patria sem odrody Behnino F1, Pillicino F1 s datľovými plodmi a Perun so žltými plodmi.
- Stredne vysoké odrody – stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi. Ak vám vyhovujú poloskoré paradajky, no s o niečo menšími plodmi, siahnite po odrodách Parto F1 či Tipo F1, ktoré nepraskajú, prípadne po odrode Corsaro F1 s oválnymi plodmi či po odrode Tornado F.
- Kríčkové odrody (nízke) – medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr. Darinka F1 (znesie aj chladnejšie podmienky), Karla (určená na pestovanie na balkónoch), Denar (vhodná na výrobu kečupu), Oranže, Pavlina či Tereza F1.
Lukáš je človek všestranný. Počas bežného dňa pomáha kolegom, kontroluje sklad, komunikuje so zákazníkmi a medzitým v hlave vymýšľa nové nápady pre e-shop. Je otcom na plný úväzok a v záhrade najradšej pestuje rastliny, ktoré deti zjedia skôr ako dozrejú :)
