Vôňu a chuť čerstvej papriky si počas leta doprajeme na rôzne spôsoby. Domáce pestovanie papriky v záhrade, na terase alebo balkóne sa teší čoraz väčšej obľube. Užitočné rady, ako si vypestovať chutné a šťavnaté papriky zo semienok alebo z priesad, pomôžu začínajúcim pestovateľom aj pokročilým.
Paprika - zelenina mnohých tvarov, farieb a chutí
Plody papriky majú vysokú biologickú hodnotu a sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov. Vďaka paprike si zlepšíte koncentráciu a ostrosť zraku.
Pestovanie papriky je nenáročné a odmenou vám budú chutné a voňavé plody, ktoré spestria vaše jedlo počas celého leta.
Paprika je veľmi obľúbená sezónna zelenina s plodmi rôznych farieb, tvarov a chutí. Jednotlivé odrody môžete konzumovať priamo (PCR, Dolmy, Slovakia) či konzervovať (baranie a kozie rohy, tzv. alma papriky). Ak máte radi štipľavé jedlo, určite si vyberiete z mnohých druhov chilli papričiek, medzi ktoré patrí napr. Jalapeno, Trinidad Scorpion, Habanero, a pod..
Výsadba papriky
Ideálny mesiac na výsadbu papriky vonku do pôdy je máj. Prichádzajú teplé dni a po "zamrznutých" nehrozia nočné mrazíky. Papriky majú totiž radi teplo a netolerujú mráz. Do skleníkov a fóliovníkov môžeme papriky vysádzať už oveľa skôr, ale tiež ich treba chrániť pred nočnými mrazmi, napríklad zapálením sviečok alebo zapnutím ohrievačov. Intenzívne teplo v skleníkoch im neuškodí, dozrejú skôr a v prípade dostatočného zavlažovania budú mať veľmi bohatú úrodu.
Ako pestovať papirku či ďalšie druhy zeleniny v skleníku tak, aby prosperovali sa dozviete v našom článku.
Pestovanie papriky zo semien
Skúsenejší pestovatelia paprík si priesady pestujú zo semienok. Pestovanie papriky zo semien je náročnejšie a výsledok nemusí byť vždy uspokojivý. Ak sa predsa rozhodnete vypestovať priesady paprík sami, začnite už vo februári, keďže sadenice rastú cca 2-3 mesiace.
Semienka paprík kúpite vo všetkých záhradkárskych potrebách alebo si ich môžete odložiť z predchádzajúcej úrody. Na predpestovanie môžete využiť kelímky od jogurtov, alebo špecializované nádoby na sadenice, ktoré kúpite taktiež v záhradkárskych potrebách.
Pestovanie papriky z priesad
Oveľa jednoduchší a rýchlejší spôsob je zakúpiť si hotové priesady od miestneho pestovateľa alebo na trhovisku, kde sa predávajú sadenice najrôznejších odrôd paprík.
Dobre zakorenené priesady papriky, ktoré sú pestované v kelímku jednotlivo, vysádzame aj do záhona po jednom kuse. V čase výsadby by priesada mala začínať kvitnúť.
Priesady papriky, ktoré sme pestovali hustejšie v nádobách alebo v parenisku, vysádzame do záhona po dvoch kusoch, ak by sa jedna z rastlín neujala.
Rastliny je vhodné vysádzať 40 – 60 cm od seba. Väčšina odrôd nepotrebuje pri pestovaní oporu, avšak druhom s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie dať oporný kolík - drevený alebo oceľový. Týmto druhom odrôd sa ale lepšie darí v skleníkoch a fóliovníkoch.
Pestovanie papriky na balkóne a na terase
Pokiaľ nemáte k dispozícii záhradu, papriky môžete pestovať aj v byte – na balkóne či terase. Pestovanie papriky na balkóne alebo na terase prináša niekoľko plusov. Sadenice sú chránené pred poškodením kvôli búrke alebo vetru, pred slimákmi a inými škodcami či pred krádežami plodov.
Na dne nádoby na sadenie by mala byť 5 – 7 cm hrubá drenážna vrstva z keramzitu, štrku, črepín či nalámaného polystyrénu.
Za zmienku stojí aj jednoduchšia starostlivosť, ktorú zvládnete v pohodlí domova. Môžete na to použiť starší veľký kvetináč, vedro, alebo akúkoľvek veľkú nádobu či vrece.
Dôležité je, aby na dne nádoby boli odvodňovacie otvory a tiež 5 – 7 cm hrubá drenážna vrstva z keramzitu, štrku, črepín či nalámaného polystyrénu. Drenáž je vhodné oddeliť netkanou textíliou, aby ju pôdny substrát neupchal. Substrát by mal mať hrúbku aspoň 20 cm.
Pestovanie papriky v zime
Pestovanie papriky v zime je pomerne problematické, pokiaľ nemáte vykurovaný skleník.
V interiéri si však môžete dopestovať menšie druhy chilli papričiek, ktoré nie sú také náročné ako bežné veľké papriky.
Polievanie, hnojenie a starostlivosť o papriku
Papriky sú náročné na živiny, a preto vyžadujú dostatočne hnojenú pôdu. Každá odroda papriky miluje vlhšie a teplejšie prostredie s dostatkom denného svetla, čomu je potrebné prispôsobiť aj výber miesta na záhrade.
Polievanie papriky
Papriky majú radi dostatočné množstvo vody. Jedna rastlina využije pokojne aj 4 l vody na jedinú zálievku. Polievať by ste mali ku koreňom a odstátou vodou, ktorej teplota sa čo najviac približuje teplote pôdy. Radšej sa vyhnite čerstvej studenej vode zo studne.
Ideálny čas na polievanie je teda skoro ráno a večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne. Pri nedostatočnom zavlažovaní hrozí, že sa plody dostatočne nevyvinú, budú malého vzrastu a ich špičky budú zasychať.
Papriku pestovanú v nádobe taktiež zalievajte hojne, no zároveň opatrne, aby ste ju neprepolievali.
Príprava pôdy na sadenie papriky
Pôdu si môžete pripraviť už na jeseň tak, že do nej zapracujete maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost. Opatrne pri hnojení hnojom od hydiny – hrozí totiž vädnutie rastlín.
Papriky by ste nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách počas 3 – 5 rokov. Naopak, dariť sa im bude tam, kde boli predtým zasadené tekvice, strukoviny, kukurica alebo koreňová zelenina.
Hnojenie papriky
Pravidelné hnojenie a častá zálievka je pre správne pestovanie papriky kľúčová. Hnojiť sa môže každé 3 – 4 týždne, čím sa rastlinkám pravidelne doplní obsah dusíka.
Pri zálievke je dôležité dodržiavať pravidelný interval polievania, najlepšie raz za deň, resp. raz za 2 dni.
Pestovanie papriky a škodcovia
Či už uprednostníte pestovanie papriky na záhrade alebo na balkóne, netreba zabudnúť na rôzne choroby a škodcov a priebežne kontrolovať ich výskyt. Náchylnejšie na hnilobu alebo pestrolistosť bývajú papriky vysadené na záhrade. Vošky a molice si však jednoducho nájdu cestu aj na balkón.
Správnou prevenciou sa im však vyhnete aj bez investícií a vynaloženého úsilia. Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov. Vždy sa snažte uprednostniť ekologické prípravy, ak pre danú chorobu alebo škodcu existujú.
Zdroj: Pixabay
4 najčastejšie choroby papriky
1. Stolbur papriky – patrí medzi vírusové choroby papriky, i keď pôvodcom sú mikroorganizmy, predstavujúce niečo medzi baktériami a vírusmi. Tie sú prenášané rôznymi druhmi cikádok. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien. Prevenciou sú opakované postreky proti cikádkam v júni a v júli – pomôžu prípravky proti voškám, okrem Primoru.
2. Suchá škvrnitosť plodov – prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov. Škvrny sa môžu stenšiť a prejsť do hniloby, prípadne sa na nich môžu objaviť aj hubové povlaky. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Suchá škvrnitosť sa často vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika. Prevenciou je dostatočné zavlažovanie, vyrovnaná výživa rastlín a hnojenie listovými hnojivami s obsahom vápnika.
3. Slnečný úpal zeleniny – ide o poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. K slnečnému úpalu dochádza najmä pri náhlom oteplení po dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri vysadení sadeníc, ktoré na intenzívne slnečné žiarenie nie sú zvyknuté. Prevenciou je, ak necháte sadenice na slnečné žiarenie postupne privyknúť a odstraňovanie prebytočných výhonkov budete vykonávať pri zamračenom počasí.
4. Vädnutie papriky – ide o hubové choroby papriky – pri tzv. fuzáriovom vädnutí papriky huba preniká do rastliny cez korene zasiahnuté vysokou hladinou živín, napr. z pôdy príliš intenzívne hnojenej domácim hnojom z hydiny. Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny, ktoré obopínajú stonky rastlín. Obe tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho po dopestovaní, preto by ste papriku nemali pestovať na rovnakom mieste. Prevenciou je teda striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny. Sklerocíniovému vädnutiu predídete sadením paprík vo väčších vzdialenostiach, vetraním rýchliarní či zavlažovaním v skorých ranných hodinách.
4 najčastejší škodcovia papriky
- Roztočec chmeľový – malý roztoč červenej farby s dĺžkou 0,2 – 0,4 mm, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy na vyše 200 druhoch rastlín a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín. Zlikvidovať ho môžete chemickými postrekmi.
- Vošky – dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek chcete zlikvidovať. Na paprikách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
- Strapka západná – drobný, asi 1 – 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu. Účinné látky by ste mali striedať, pretože strapka si na ne rýchlo vytvára rezistenciu.
- Molica skleníková – známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 – 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov. Na odchyt dospelých molíc môžete použiť aj žlté lepové doštičky.
Odrody papriky a ich rozmanitosť
Medzi najčastejšie pestované a rokmi overené odrody pestované u nás patria:
PCR – asi najčastejšie pestovaná odroda. Plody majú žltozelenú farbu, sú podlhovasté, pomerne aromatické a mierne pikantné. Je vhodná na poľné pestovanie i rýchlenie a používa sa predovšetkým na priamu konzumáciu.
Baraní roh zelený – Barkol – poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie. Plody sú bledozelené až zelené, 18 – 22 cm dlhé a majú vysoký obsah vitamínu C. Baranie rohy sa pre svoju štipľavú chuť hodia na konzerváciu.
Dolmy F1 – odroda vhodná na pestovanie pod fóliou, sklom i poľné pestovanie. Plody sú hrubostenné a mäsité, sýtej zelenej farby. Hodí sa na priamu konzumáciu.
Slovakia – veľmi skorá odroda papriky typu kápia s príjemne aromatickými kónickými plodmi. Pestovatelia ju úspešne pestujú aj vo fóliovníkoch.
Kozí roh Branko – paprika určená na poľné pestovanie. Plody sú zahnuté, podlhovasté, sýto-červenej farby. Majú sladkú chuť a sú vhodné na konzervovanie.
Paprika jabĺčková – známa aj pod názvom alma (v maďarčine znamená „jablko“). Ide o sladkú odrodu s guľatými a mäsitými plodmi, ktoré mnohí pestovatelia zavárajú, napr. naplnené kapustou.
4 užitočné tipy pri pestovaní papriky
1. Plesniam predídete správnym polievaním papriky, pôdu však nepremáčajte.
2. Čím skôr odstráňte všetky poškodené listy papriky alebo zhnité plody.
3. Proti voškám na paprike pomôžu prírodné postreky - sú účinné a neškodné.
4. Vysaďte okolo paprík „odpudzovače“, napríklad aksamietnice.
Lukáš je človek všestranný. Počas bežného dňa pomáha kolegom, kontroluje sklad, komunikuje so zákazníkmi a medzitým v hlave vymýšľa nové nápady pre e-shop. Je otcom na plný úväzok a v záhrade najradšej pestuje rastliny, ktoré deti zjedia skôr ako dozrejú :)
