Obchody plné akciových ponúk a rozmanitých druhov tovaru nás lákajú k ich nákupu a vlastneniu bez prvotnej otázky o ich skutočnej potrebe, resp. nepotrebe. Nákupné správanie a neplánované nábehy na obchody je veľmi úzko prepojené so vznikom odpadu. Zmenou spôsobu nakupovania a hromadenia nepotrebných vecí môžeme urobiť ústretový krok k redukcii odpadov, k znižovaniu svojej uhlíkovej stopy i k zodpovednému prístupu k životnému prostrediu. Na cieľ zmysluplných nákupov a predchádzaniu vzniku zbytočných odpadov poukazuje aj Medzinárodný deň nenakupovania.
9 možností pre zmenu nákupného správania
Jednoducho, ľahko, rýchlo. Hneď zajtra sa môžete začať riadiť týmito tipmi:
1. Vždy nakupujte len toľko, koľko spotrebujete. Radšej viac malých nákupov počas týždňa.
2. Pred nákupom si urobte zoznam a najedzte sa.
3. Ovocie a zeleninu správne skladujte, aby ste ich využili aj v neskoršom období.
4. Majte prehľad o domácich zásobách a kontrolujte termín ich spotreby.
5. Buďte kreatívni pri varení, objavujte nové recepty a spotrebujte aj „zdanlivé“ zbytky alebo odrezky.
6. Čo nezjete, zamrazte alebo sa podeľte so susedmi.
7. Premeňte odpad z potravín na kompost pomocou vlastného kompostéra.
8. Doprajte si kvalitné potraviny, uprednostnite FAIR TRADE produkty, či produkty regionálnych výrobcov a producentov, predaj z dvora.
9. Zistite si informácie o pôvode nakupovaných vecí a celkovom procese výroby mnohých „výhodných“ druhov tovarov (oblečenie, kozmetika, vybavenie domácnosti).
Nákupné správanie a plytvanie potravinami
V súčasnosti sú našimi hnacími motormi nakupovania rôzne iné dôvody ako skutočná potreba. Môže ísť o snahu zapôsobiť na druhých ľudí, nahradiť predmetmi iné hodnoty, alebo doslova nejako zabiť čas.
Je tiež alarmujúce, že až 1/3 našich nákupov potravín končí v odpadkových košoch, pričom rebríček v EÚ vedú práve domácnosti so 42 %-ným podielom plytvania potravinami. Najviac sa vyhadzuje ovocie, zelenina, pečivo a varené jedlo.
Priemerný Slovák ročne vyhodí 40 až 60 kg potravín, pričom najviac plytvá mladá a stredná generácia vo veku od 23 do 49 rokov. Miera plytvania v domácnostiach stúpa so vzdelaním a s príjmom (Zdroj: www.trend.sk - údaj z roku 2020).
Celosvetovo sa tiež ročne vyhodí 1/3 všetkých vyrobených potravín. V rámci EÚ krajín sa vyhodí každý rok až 88 miliónov ton potravín, čo je 173 kg na osobu ročne. (Zdroj: https://ekonomika.sme.sk - údaj z roku 2018)
Zdroj: www.nationalgeographic.com
Od nadmerného nakupovania k separovaniu odpadu
Ako jeden z dôsledkov nadmerného nakupovania a jeho dopadu na kvalitu životného prostredia je vznik odpadov.
Mnohé veci, ktoré sú pre jedného nepotrebné a vhodné na vyhodenie, môžu byť ale pre niekoho iného použiteľné, či nevyhnutné.
Inšpirujme sa hierarchiou odpadov. Hľadajme možnosti, čo urobiť s „nepotrebnou“ vecou predtým, než ju jednoducho vyhodíme do komunálneho odpadu:
1. predchádzanie - minimalizujeme množstvo odpadu, ktoré produkujeme – sem patria hlavne zmeny nákupného správania a životný štýl „bezodpadovosti“,
2. znovu používanie – opätovné používanie vecí, kým je to možné – bazary, swapy, darovanie,
3. recyklácia – ak ich už nevieme použiť, triedime a recyklujeme tak veľa, ako sa to dá,
4. energetické využitie – premena odpadu na energiu,
5. skládkovanie – až na poslednom mieste vyhodíme nepotrebnú vec do zmesového odpadu.
Ak je vaším rozhodnutím recyklácia a triedenie odpadu, ktorý vyprodukujete, inšpirujte sa portfóliom nádob a košov pre triedenie odpadu i plastových kompostérov v rámci internetového obchodu: www.ferex.sk.
6 otázok pri dileme – kúpiť či nekúpiť?
Možno vás napadne spontánne otázka: ako je odkaz nenakupovania spojený s ochranou životného prostredia a nášho zodpovedného prístupu k nemu? Na prvý pohľad možno nie.
Ak pôjdeme do vnútra témy, začne sa nám šúpať ako cibuľa - vrstva po vrstve. Dostaneme sa od spôsobu pestovania plodín, spôsobov výroby obalov a samotných predmetov, cez spotrebované množstvo surovín a energií, vzniknuté odpady plytvaním alebo jednoducho odhodením ku klimatickým zmenám, znečisťovaniu vôd, ovzdušia až ku kvalite životného prostredia.
Optimistické je, že vždy máme na výber. I v prípade nákupov a zaobstarávania vecí bežnej, či dlhodobej spotreby.
Ide opäť o zmenu. Od zmeny vnímania súvislostí medzi našimi skutočnými potrebami teraz a našimi potrebami do budúcnosti (blízkej aj vzdialenej) až po zmenu samotného správania sa na základe nového vnímania.
Nad čím môžeme porozmýšľať, keď budeme nabudúce stáť pred dilemou – kúpiť alebo nekúpiť?
Tieto otázky vás jednoducho navedú, či daný predmet potrebujete, alebo je to len vaša aktuálna pohnútka „mať novú vec“:
1. Skutočne to potrebujem tu a teraz?
2. Môžem takýto predmet, ktorý mám doma opraviť alebo nie?
3. Môžem si to vyrobiť ja alebo niekto v mojom okolí?
4. Môžem si to požičať od niekoho?
5. Môžem to od niekoho získať výmenou?
6. Nedá sa kúpiť produkt aký chcem z druhej ruky, namiesto zakupovania nového produktu?
Koľko iných spôsobov namiesto samotnej kúpy nájdete? Aj týmito otázkami posúvate vaše vnímanie prepojenia zbytočných nákupov a rastúcich odpadov na vyšší stupeň a bližšie k zodpovednému prístupu k životnému prostrediu, nášmu zdraviu i samotnému životu na planéte Zem.
Medzinárodný deň nenakupovania (Buy Nothing Day) – vždy v novembri
Kedy ste mali naposledy deň bez akéhokoľvek nákupu? Žiadny supermarket, žiadne potraviny, žiadny e-shop? Ani prezeranie, ani objednávanie. Je to vôbec možné v tejto dobe?
Podporovatelia Medzinárodného dňa nenakupovania si myslia, že áno. A tiež, že by ste si to mohli vyskúšať, lebo to skutočne dokáže každý. Čo si myslíte vy?
Medzinárodný deň nenakupovania inicioval Ted Dave v kanadskom Vancouveri v roku 1992. Tradične sa zvykne „oslavovať“ nasledujúci deň po Dni vďakyvzdania v USA, v Severnej Amerike, vo Švédsku, vo Fínsku a vo Veľkej Británii.
Poukazuje na konzumentský spôsob života a otázky nadmernej spotreby, kde sa dostáva do popredia potreba „mať veci“ a je fenoménom posledných rokov. Deň je zároveň výzvou vzdania sa nákupného vozíka na jeden deň. Venovať tento deň sebe, rodine alebo priateľom a rozpoznať tak skutočné potreby.
"Ak sa nám nepodarí dostať pod kontrolu nárast populácie a následnú nadmernú spotrebu, budeme obývať planétu, kde bude život čoraz viac neudržateľný," takto prezentuje význam dňa nenakupovania vedecká obec na internetovom portáli.
Deň nenakupovania je výbornou príležitosťou pre seba spoznávanie. Všímajte si, aké impulzy vás nabádajú k nakupovaniu. Objavte vlastné konzumné návyky a stereotypy vytvorené reklamou a konzumnou spoločnosťou.
Keď ich spoznáte, budete mať dobré štartovacie pole pre ich možnú zmenu.
Skúsme aspoň počas tohto dňa vymeniť pravidelnú „tour de obchody“, či surfovanie internetovými portálmi za čas strávený so svojou rodinou. Alebo ho venujte samým sebe. Vhodná alternatíva voči nákupom sa určite nájde a sami zistíte, akú zmenu vám to prinesie.
Aj vaše nové nádoby na zber triedeného odpadu si môžete objednať až na ďalší deň.
Dominika je človek starostlivý. O zákazníkov e-shopu sa stará s radosťou a láskou ako o svoje deti. Stará sa aj o prírodu, a preto vždy pri behaní v lese pozbiera odhodené odpadky.
